Samojed: povaha psa, vlastnosti, výchova

Samojed je špic s nádhernou snehobielou srsťou a usmievavou tvárou. Pochádza zo severozápadnej časti Sibíri, od samojedských kmeňov. Na jednej strane je to mimoriadne všestranný pracovný pes, ktorého používali na ťahanie saní, pasenie, ochranu kmeňov a nosenie nákladov. Na druhej strane je to srdečný a priateľský rodinný pes, ktorý už kedysi spával so svojimi milovanými gazdami, aby ich zohrieval v sibírskom chlade.

Samojed

Veľkosť

stredný | výška v kohútiku: 53–57 cm, hmotnosť: 20-30 kg

Potreba pohybu

Vysoká

Dĺžka života

12-14 rokov

Temperament

priateľský, maznavý, tvrdohlavý, hravý, ostražitý

Kŕmenie

2x denne

Odporúčané PetChef menu

Farmárske hovädzie, Božské klokanie

Farby

Vzhľad samojeda

Samojed je stredne veľké plemeno : psy majú približne 57 cm v kohútiku, suky okolo 53 cm, hmotnosť sa pohybuje medzi 20–30 kg.

Jeho krásna snehobiela srsť je dvojvrstvová: tvorí ju jemná, mäkká a hustá podsada a dlhšia, hrubšia krycia srsť. Na pleciach a krku je srsť dlhá, takmer „hrivovitá“, a dlhšie dorastá aj na chvoste a na vonkajšej strane nôh. Na hlave a na prednej strane nôh je kratšia, no hustá srsť. Zaujímavosťou je, že pôvodne sa u samojedských kmeňov vyskytovali aj jedince s hnedou a čiernou srsťou, dnes však štandard plemena uznáva už len bielu, prípadne béžovú či krémovo tónovanú farbu.

Ďalším typickým znakom samojeda je slávny „ samojedí úsmev “, ktorý vzniká vďaka šikmo posadeným očiam a jemne nahor zahnutým kútikom papule. Uši sú trojuholníkové a stoja vzpriamene, chvost je vysoko nasadený a samojed ho zvyčajne nosí nad chrbtom alebo do strany.

Temperament a povaha samojeda

Samojed nie je usmiaty len na pohľad – milý výzor naozaj skrýva priateľskú a dobromyseľnú povahu . Hoci si často vyberie jedného „vodcu svorky“, na ostatných členov rodiny je tiež veľmi naviazaný. S deťmi vychádza výborne, rád sa zapája do hier aj rodinných aktivít a je skvelým parťákom na šport.

Najviac sa však odporúča väčším deťom , keďže kvôli svojej veľkosti a sile môže menšie deti neúmyselne zvaliť. S inými zvieratami zvyčajne vychádza dobre.

Zároveň zle znáša samotu , nie je vhodný do koterca ani ako pes ponechaný sám vonku.

Záhradu však potrebuje, pretože najradšej trávi čas vonku a jeho pohybová potreba je veľmi vysoká. Čím menší má životný priestor, tým viac prechádzok a pohybu bude potrebovať. Dôležité ale je, že vyžaduje aj spoločné „maznacie“ chvíle oddychu – veď u samojedských kmeňov slúžil aj ako ohrievač postele.

Aj keď to štandard plemena nepripúšťa, mnohé samojedy majú lovecký pud, preto je pri prechádzke najlepšie držať ich na vôdzke. Ako strážny a obranný pes sa dnes veľmi nehodí: síce štekaním upozorní na príchod cudzích, no správa sa k nim väčšinou priateľsky.

Výchova samojeda

Napriek tomu, že svojho pána zbožňuje, výchova samojeda nie je najjednoduchšia . Jedince tohto plemena mávajú veľmi jasnú predstavu o tom, čo chcú robiť a čo nie – mnohí ich považujú za svojhlavé a tvrdohlavé. Preto potrebujú skúseného a rozhodného majiteľa, ktorý ich zároveň vychováva trpezlivo a láskavo, pretože samojed je zároveň veľmi citlivý.

Tu je niekoľko tipov na výchovu samojeda:

• K citlivej povahe samojeda pasuje láskavá, odmeňujúca výchova. Skvelým riešením môže byť klikrový tréning a odmeňovanie maškrtami.
• Dôležitá je čo najskoršia socializácia – začni ho čo najskôr zvykať na rôzne zvuky, podnety, ľudí aj zvieratá. Pomôže aj psia škôlka alebo denné centrum.
• Potrebuje dostatok fyzickej aj mentálnej záťaže.
• Na výcvik budeš prirodzene potrebovať chutné, ale zdravé odmeny. V ponuke PetChef nájdeš lákavo chutné a mäkké zdravé maškrty, perfektné na odmeňovanie.

Zdravie samojeda

Aktívny samojed nie je vhodný do bytu . Potrebuje oplotenú záhradu, kde sa môže voľne vybehať. Hustá srsť ho chráni aj v najväčšej zime, no v letných horúčavách sa môže prehriať. Kĺby samojeda sa vyvíjajú približne do dvoch rokov, preto ho dovtedy nenechávaj skákať alebo sa hrať na tvrdých povrchoch (napr. betón).

Aby toho treba dbať na:

• Dávaj mu iba kvalitné krmivo.
• Sleduj hmotnosť – ak dospelý priberá, zníž denné množstvo jedla.
• Udržiavaj srsť a staraj sa o oči, zuby, uši a labky.
• Ak ide o aktívneho samojeda, dávaj mu kĺbovú výživu.
• Ak spozoruješ čokoľvek nezvyčajné, okamžite vyhľadaj veterinára a raz za 1–1,5 roka absolvuj kompletné preventívne vyšetrenie.

Choroby samojeda

Hoci je samojed vo všeobecnosti zdravé plemeno, na niektoré ochorenia môže mať predispozíciu.

Stenóza aortálnej chlopne

Pri tomto vrodenom ochorení je zúžená aortálna chlopňa srdca. Tým sa zvyšuje sa tlak na srdce, čo môže viesť k zväčšovaniu srdcových buniek a zhrubnutiu srdcovej steny. U niektorých psov nemusí mať ochorenie príznaky, u iných sa môže – podľa závažnosti – objaviť kongestívne zlyhanie srdca alebo náhla smrť.

Diabetes mellitus (DM)

DM je porucha, pri ktorej telo nedokáže správne regulovať hladinu cukru v krvi. Diabetický pes má často dobrú chuť do jedla, no keďže potravu nevie efektívne využívať, pozoruje sa uňho trvalý úbytok hmotnosti . Ďalšími príznakmi sú nadmerné močenie a smäd , ako aj zvýšená chuť do jedla. Cukrovka sa dá regulovať diétou a podávaním inzulínu.

Dedičné ochorenie obličiek

Ide o genetické ochorenie obličiek, ktoré sa výraznejšie prejavuje u samcov. Prvé tri mesiace často nemá príznaky, potom sa však rozvíja zlyhanie obličiek , ktoré môže viesť k úhynu postihnutých jedincov približne okolo 15. mesiaca života. U sučiek máva priebeh miernejší a zlyhanie obličiek sa u nich neobjaví.

Znížená funkcia štítnej žľazy

Pri hypotyreóze telo nedokáže udržať správnu hladinu hormónov štítnej žľazy. Medzi príznaky patrí priberanie , rednutie srsti , suchá koža, pomalý tep a citlivosť na chlad.

Keďže ide o progresívny stav, pri akomkoľvek z uvedených príznakov daj psíka vyšetriť veterinárom. Hypotyreóza sa dá dobre liečiť každodenným podávaním liekov, ktoré musí pes užívať po celý život. Je užitočné vyžiadať si od chovateľa informácie o stave štítnej žľazy u starých rodičov šteniatka, aby sa zistilo, či sa problém v línii vyskytoval.

Hluchota

Hluchota môže byť vrodená, vzniknúť po úraze, alebo sa môže v starobe objaviť čiastočná strata sluchu. Liečba nie je možná. Prvým signálom býva nepozornosť alebo spomalené reakcie na povely.

Očné ochorenia samojeda

1. Samojedy môžu mať sklony ku glaukómu (zelenému zákalu), pri ktorom sa v oku tvorí viac komorovej tekutiny, než sa stihne odvádzať. Tekutina sa hromadí, zvyšuje sa tlak na očné tkanivá a dlhodobo to môže viesť k poškodeniu oka a čiastočnej alebo úplnej strate zraku.
2. PRA (progresívna atrofia sietnice): dedičné ochorenie s poškodením sietnice . Postihnutý pes vidí čoraz horšie, až môže úplne stratiť zrak. Dá sa geneticky vyšetriť, no liečba nie je dostupná.

Kŕmenie samojeda

Samojed s vysokou potrebou pohybu by mal dostávať energeticky výživnejšie jedlo dvakrát denne . Je dobré vyberať krmivo so zložkami šetrnými ku kĺbom.

Pozor pri výchove šteniatka samojeda: medzi 4. a 7. mesiacom rastie obzvlášť rýchlo. Nesprávna výživa v tomto období môže viesť k poraneniam alebo poruchám kĺbov a kostí. Dôležitý je výber kvalitného krmiva, pričom sa preferuje nízkokalorické kŕmenie, ktoré zabráni príliš rýchlemu rastu.

Energiu získava predovšetkým zo živočíšnych bielkovín, preto vyberaj kvalitnú stravu bohatú na živočíšne bielkoviny, bez umelých prísad, aby mal psík energiu na celý deň. Väčšina suchých krmív nebýva ideálnym riešením, pretože je vyrobená z nekvalitných surovín a výrobný proces znižuje hodnotu niektorých cenných zložiek.

Recepty čerstvo varených krmív PetChef, vhodných pre tvojho samojeda, zostavil veterinár Dr. Varga József, špecialista na výživu psov. Suroviny sú výhradne čerstvé a vhodné aj na ľudskú konzumáciu , takže ich môžeš podávať úplne bez obáv.

Pohybové potreby samojeda, hra

Ako sme už spomenuli, pre samojeda je pohyb a hra vonku doslova životnou potrebou. Priprav sa preto na dlhé spoločné prechádzky aj v zlom počasí – nezabúdaj, že hustá srsť ho ochráni aj v sibírskej snehovej víchrici. V horúcich letných dňoch plánuj pohyb radšej na skoré ráno a neskorý večer.

Samojed vyniká v rôznych psích športoch. Vďaka sanárskej minulosti sa mu darí v ťahových športoch, má rád agility a často ho baví aj výcvik pracovných psov, napríklad záchranárske výcviky.

Starostlivosť o samojeda

Je dôležité vedieť, že samojed pĺzne počas celého roka pomerne výrazne a dvakrát ročne môžeš očakávať mimoriadne silné pĺznutie. Bežne je potrebné česať ho dvakrát týždenne, v období pĺznutia však denne, aby si vyčesal odumreté chlpy a nemusel ich zbierať z podlahy či pohovky.

Kúpať ho treba pomerne zriedka, najmä keď sa veľmi zašpiní, pretože kúpaním sa z kože zmýva prirodzená ochranná mastná vrstva, čo môže viesť ku kožným problémom.

Na čo myslieť pri starostlivosti o samojeda:

• Raz týždenne skontroluj uši . Jemne pretri vnútornú časť ucha špeciálnym roztokom; zvukovody čistiť netreba. Ak cítiš nepríjemný zápach alebo vidíš začervenanie, môže ísť o infekciu a budeš musieť vyhľadať veterinára.
• Strihaj pazúry raz alebo dvakrát mesačne, ak sa prirodzene neobrusujú.
• Pravidelne kontroluj srsť, pazúry a uši, aby sa v nich neschoval parazit alebo osina.
• Zuby je dobré čistiť párkrát do týždňa, ideálne aj denne,aby ste predchádzali zubnému kameňu.

Pre koho je a pre koho nie je samojed vhodný?

Kedy si vybrať samojeda?

• Ak žiješ športovo a aktívne a chceš do toho zapojiť aj psíka.
• Ak chceš športového parťáka aj „maznacieho“ miláčika.
• Ak túžiš po psovi, pre ktorého je rodina všetkým.
• Ak máš čas a energiu zabezpečiť mu dostatok pohybu a mentálnej stimulácie.
• Ak máš aspoň menšiu záhradu.

Kedy si toto plemeno nevybrať?

• Ak chceš pokojného psa s nízkou potrebou pohybu.
• Ak k bytu nemáš záhradu.
• Ak ti prekáža psia srsť a nemáš čas na pravidelnú starostlivosť.

A nakoniec trochu histórie: ako vzniklo plemeno samojed

Plemeno pochádza zo sibírskeho samojedského (nenetského) kmeňa, kde samojed slúžil ako všestranný pracovný pes . Používali ho na pasenie sobov, ako pomocníka lovcov, aj na ochranu pred divou zverou. V chladnom podnebí psíky spávali so svojimi gazdami, pritúlení k nim, a príjemne ich zohrievali.

Prvé samojedy sa dostali do Európy v roku 1889, po tom, čo Ernest Kilburn Scott strávil tri mesiace u tejto sibírskej skupiny. Začiatkom 20. storočia sa prvé jedince dostali aj do Anglicka a Ameriky. Čoskoro ich využívali ako saňové psy na polárnych expedíciách, kde so svojimi majiteľmi čelili veľmi náročným podmienkam – prežili len tí najsilnejší.

Ako samostatné plemeno je samojed uznávaný od roku 1913, no skutočne populárnym sa stal až po druhej svetovej vojne. Dnes sa najčastejšie chová ako rodinný pes.