Taliansky chrtík: starostlivosť, vlastnosti a kŕmenie

Vzhľad talianskeho chrtíka

Taliansky chrtík je veľmi štíhly, má hranatú stavbu tela a jeho pohyb sa vyznačuje mimoriadnou eleganciou. Je to presná miniatúrna kópia chrta.

Jeho hlava je úzka a pretiahnutá, lebka plochá. Tvár je štíhla, bez výrazných tukových vankúšikov pod kožou, oči sú tmavé a výrazné. Uši sú nasadené vysoko a sklopené dozadu. Keď je taliansky chrtík v strehu, uši sa mu postavia nahor, čo sa zvykne označovať aj ako motýlie alebo vrtuľové uši. Chvost je nasadený nízko a smerom ku koncu sa zužuje.

V kohútiku meria 32 až 38 cm a váži 5 až 10 kg.

Krátka srsť týchto psov je lesklá ako satén a jemná na dotyk. Vyskytuje sa vo všetkých odtieňoch plavej, krémovej, červenej, modrej a čiernej, pričom veľmi častý je aj sivý taliansky chrtík. Srsť môže byť jednofarebná alebo s bielymi fľakmi.

Povaha a temperament talianskeho chrtíka

Taliansky chrtík je citlivý, ostražitý, inteligentný a hravý. Je to výrazná osobnosť – drzý, majetnícky, no zároveň milý, verný a skutočný malý šarmér.

Veľmi si potrpí na pohodlie, no je aj dostatočne aktívny a rád sa hrá vonku. Keď práve nenaháňa korisť alebo doma nekúše plyšové hračky, rád sedí majiteľovi na kolenách a užíva si hladkanie. Platí to však len pri ľuďoch, ku ktorým má blízko. K cudzím ľuďom býva plachší a zdržanlivejší.

Hoci je taliansky chrtík veľmi drobný a treba ho chrániť pred neovládanými deťmi a väčšími psami, s inými psami aj mačkami zvyčajne vychádza dobre.

Výchova talianskeho chrtíka

Taliansky chrtík je mimoriadne inteligentný, avšak to neznamená, že sa ľahko cvičí. Dobre sa s ním pracuje a je to milý psík, ktorý si vie získať ľudí, no zároveň býva tvrdohlavý a trochu vzdorovitý. Veľmi tvorivo dáva najavo, keď sa mu niečo nepáči.

Pri jeho výchove sa oplatí siahnuť po malej fintičke, a síce presvedčiť ho, že vykonanie danej veci bol vlastne jeho vlastný nápad.

Na rozdiel od niektorých iných malých plemien nebýva problémom hryzenie ani štekanie, no náročnejšie môže byť učenie na čistotnosť.

Tu je niekoľko tipov na výchovu talianskeho chrtíka:

• Už vo veku 10 až 12 týždňov ho vezmite do škôlky pre šteniatka a začnite s včasnou socializáciou.
• Dôležité je, aby sa už od útleho veku stretával s rôznymi ľuďmi, vnemami a zvukmi.
• Počítajte s tým, že sa dokáže sústrediť len krátko, preto sú nevyhnutné krátke a zábavné tréningy.
• Nikdy sa nesnažte na talianskeho chrtíka tlačiť silou, pretože sa to takmer určite obráti proti vám.
• Ak sa s ním zaobchádza tvrdo, môže sa stať bojazlivým alebo hryzavým.
• Pre najlepší výsledok psa motivujte a používajte pozitívne odmeňovanie.

Zdravie talianskeho chrtíka

Talianske chrty sa považujú za odolné plemeno. Miniatúrny chrt však často ignoruje fakt, že nie je taký veľký ako jeho väčší príbuzný, a preto si pri odvážnych skokoch z nábytku neraz spôsobí zranenia. Zlomeniny kostí sú pri tomto plemene pomerne časté, preto s tým treba ako majiteľ počítať a podporovať ochranu kostí a kĺbov vhodným krmivom a doplnkami.

Talianske chrty bývajú väčšinou zdravé, no aj tak majú sklon k niektorým problémom. Hoci sa neobjavia u každého jedinca, je dôležité poznať ich, ak sa rozhodnete práve pre toto plemeno. V priemere sa dožívajú 14 až 15 rokov.

Pri talianskom chrtíkovi myslite na tieto zásady:

• Dbajte na to, aby dostával výhradne kvalitné krmivo.
• Starajte sa aj o jeho psychickú pohodu, venujte mu dostatok času a pozornosti.
• Udržiavajte jeho srsť a venujte pozornosť očiam, zubom, ušiam aj labkám.
• Ak spozorujete akýkoľvek nezvyčajný príznak alebo problém, okamžite sa obráťte na veterinára. Každých 1 až 1,5 roka psa vezmite na komplexné zdravotné vyšetrenie.
• Kvôli popularite talianskeho chrta ho mnohí chovatelia rozmnožujú iba kvôli zisku a nezaujíma ich dobro plemena ani to, či sa v krvnej línii dedia genetické ochorenia. Kupujte preto šteňa iba od dôveryhodného chovateľa.

Choroby talianskeho chrtíka

Pri spozorovaní symptómov týchto ochorení navštívte veterinárneho lekára.

Dysplázia bedrového kĺbu

Ide o dedičnú poruchu, ktorej podstatou je nedostatočné prekrvenie bedrového kĺbu. V dôsledku toho dochádza k poškodeniu hornej časti stehennej kosti. Typicky sa prejaví pred dovŕšením 1 roka.

Jedným z najtypickejších príznakov je, že pes ťahá nohu za sebou. Hoci sa cvičením a vhodnou diétou dá stav výrazne zlepšiť, úplne vyliečiť sa nedá.

Luxácia pately

Jabĺčko kolena sa posunie zo svojej normálnej polohy. Zaťažovanie končatiny je pre psa vtedy bolestivé. V ťažších prípadoch sa problém môže stať chronickým a môže byť potrebný aj chirurgický zákrok.

Hypotyreóza

Organizmus nedokáže udržať dostatočnú hladinu hormónov štítnej žľazy. Medzi príznaky patrí priberanie, rednutie srsti, suchá koža, pomalý pulz a citlivosť na chlad. Dá sa dobre zvládať každodenným podávaním liekov, ktoré musí pes užívať po celý život.

Progresívna atrofia sietnice

Dochádza k poškodeniu sietnice a k degenerácii svetlocitlivých buniek – čapíkov a tyčiniek. Zrak sa postupne zhoršuje a môže dôjsť až k úplnej slepote.

Sivý zákal

Často sa vyvíja spolu s progresívnou atrofiou sietnice a spôsobuje zakalenie očnej šošovky. Na postihnutom oku býva zvonka viditeľný zákal pripomínajúci blanku. Ide o dedičný problém a najčastejšie sa objavuje vo vyššom veku.

Luxácia očnej šošovky

Pri tomto ochorení sa pri pohybe hlavy sa pohybuje aj očná šošovka. Varovným signálom môže byť, ak si pes trie oko, žmúri alebo pôsobí apaticky.

Citlivosť na lieky

U niektorých psov sa môže stať, že podaný liek vyvolá alergickú reakciu. Najčastejšie sa to stáva po očkovaní alebo antibiotikách, no spustiť ju môže akýkoľvek liek. Typické príznaky sú nepokoj, svrbenie kože a trenie hlavy o zem a zvyčajne sa objavia už do niekoľkých hodín.

Epilepsia

Epilepsia je porucha mozgovej činnosti, pri ktorej vzniká v určitých oblastiach mozgu zvýšená elektrická aktivita. Nakoľko existuje viac typov tohto ochorenia, príznaky epilepsie môžu byť rôznorodé.

Vypadávajúca srsť (alopecia)

Ide o pomerne častý stav, ktorý sa môže prejavovať čiastočným alebo úplným vypadávaním srsti. Našťastie ide o problém, ktorý sa dá dobre liečiť. Spôsobiť ho môžu napríklad svrab, zápal folikulov, alergia, nevhodné krmivo, parazity a blchy, kožná pleseň aj dedičné faktory.

Von Willebrandov syndróm

Dedičné ochorenie krvi, ktorého hlavným znakom je nadmerné krvácanie po poranení alebo operácii. Objaviť sa môžu aj ďalšie príznaky, napríklad krvácanie z nosa, krvácanie ďasien alebo krvácanie do žalúdka a čriev. Väčšina psov s týmto syndrómom žije normálny život.

Kŕmenie talianskeho chrtíka

Dvakrát denne mu podávajte vysokoenergetické krmivo. Krmivo vždy presne dávkujte a pravidelne kontrolujte jeho hmotnosť.

Taliansky chrtík získava energiu najmä zo živočíšnych bielkovín, preto vyberajte kvalitné varené krmivá bohaté na živočíšne bielkoviny a bez umelých prídavných látok, aby mal dosť energie počas celého dňa. Čerstvo varené krmivá PetChef sú z kvalitných surovín a vhodné aj na ľudskú spotrebu, takže ich môžete svojmu miláčikovi podávať s úplným pokojom.

Pohybové potreby a hra talianskeho chrtíka

Taliansky chrtík má oveľa viac energie, než si väčšina ľudí myslí. Potrebuje pravidelný pohyb, aspoň hodinu denne.

Deň trávi striedaním hry a sladkého podriemkávania. Beh patrí medzi jeho najobľúbenejšie aktivity. Ak nebýva v dome so záhradou, pripravte sa na to, že bude behať po byte a z podlahy aj nábytku si spraví vlastnú pretekársku dráhu.

Ak máte záhradu, bude na nej naháňať vtáky a inú drobnú korisť. Prenasleduje všetko, čo sa hýbe, preto je bezpečne oplotený dvor nevyhnutný, aby nevybehol pod auto.

Starostlivosť o talianskeho chrtíka

Taliansky chrtík patrí medzi najľahšie udržiavateľné plemená. Má krátku, hladkú a jemnú srsť, ktorá sa s trochou starostlivosti dá udržať v krásnom lesku. Ďalšou výhodou je, že málo pĺzne, takže doma nenájdete chlpy na tých najneočakávanejších miestach.

Na toto nezabúdajte pri starostlivosti o talianskeho chrtíka:

• Srsť je vhodné raz týždenne dôkladne vykefovať, prípadne aj vtedy, ak sa zdá zaprášená.
• Kúpanie je potrebné len vtedy, keď sa pes vyváľa v niečom zapáchajúcom, čo má veľmi rád. Vždy používajte šampón pre psov bez prídavných látok.
• Uši kontrolujte každý týždeň, či nie sú začervenané a či z nich necítiť zápach, ktorý by mohol naznačovať infekciu.
• Pazúriky skracujte približne každé dva týždne.
• Ak chcete zachovať zdravé zuby, pravidelne kefkou odstraňujte povlak zo zubov, pretože bez starostlivosti sa z neho tvorí zubný kameň. Ten môže z dlhodobého hľadiska viesť k ochoreniam zubov a ďasien. Zaraďte preto každodenné čistenie zubov.

Pre koho je a pre koho nie je taliansky chrtík vhodný?

Kedy si vybrať talianskeho chrtíka?

• Ak hľadáte naozaj láskavého, naviazaného a veselého spoločníka.
• Ak je pre vás ideálny pes vhodný do rodiny.
• Ak milujete chrty, ale chcete skôr menšie plemeno.
• Ak hľadáte psa s krátkou srsťou, jednoduchou starostlivosťou a minimálnym pĺznutím.

Kedy si toto plemeno nevybrať?

• Ak chcete stredne veľkého alebo veľkého psa.
• Ak hľadáte typického strážneho psa.
• Ak chcete psa, ktorého môžete nechávať dlhší čas samého.
• Ak by vám viac vyhovoval pes, ktorý dobre znáša chlad.
• Ak hľadáte spoločníka, ktorý sa ľahko naučí čistotnosti.

Ako vzniklo plemeno taliansky chrtík

Taliansky chrtík je už stáročia výraznou súčasťou spoločenského života a luxusného životného štýlu. Predkovia tohto plemena podľa predpokladov pochádzajú už spred 2000 rokov z Grécka a Turecka. Mimoriadne obľúbené boli tieto psy v 16. storočí v Taliansku, odkiaľ pochádza aj ich názov. Vtedy rovnako ako dnes si ich ľudia cenili pre ich eleganciu a charizmu. Talianske chrty sa objavujú na dielach Giotta, Memlinga či Boscha, aby sme spomenuli aspoň niektorých. Obľúbili si ich anglický kráľ Jakub I., dánska kráľovná Anna, pruský kráľ Fridrich Veľký, ruská cárovná Katarína Veľká a, samozrejme, aj milovníčka psov kráľovná Viktória.

Americký Kennel Klub začal talianske chrty registrovať v roku 1886, no až donedávna ich chovalo pomerne málo ľudí. Taliansky chrtík sa v súčasnosti nachádza na 67. mieste medzi plemenami registrovanými AKC.