Border teriér: povaha, starostlivosť a kŕmenie

Border teriér v skratke

Border teriér je malý pes s veľkou chuťou objavovať svet. Je veselý, odvážny a úzko naviazaný na rodinu, no pod nenápadným vzhľadom sa skrýva vytrvalý lovecký teriér. Keď zbadá korisť, jeho pozornosť sa môže v okamihu presunúť od majiteľa k pohybu v diaľke.

Vďaka kompaktnej veľkosti sa dokáže prispôsobiť aj bývaniu v byte. Potrebuje však dostatok pohybu, zamestnanie hlavy a dôsledne vybudované privolanie. V článku sa pozrieme na povahu border teriéra, jeho výchovu, zdravie, kŕmenie aj každodennú starostlivosť.

• Veľkosť: malé plemeno
• Výška v kohútiku: približne 33–40 cm
• Hmotnosť: psy približne 5,9–7,1 kg, sučky 5,1–6,4 kg
• Priemerná dĺžka života: približne 12–15 rokov
• Povaha: aktívny, odvážny, inteligentný, priateľský a zvedavý
• Kŕmenie: spravidla dve primerane odmerané porcie denne

Vzhľad border teriéra

Border teriér má úzke, pružné a funkčné telo, ktoré mu v minulosti umožňovalo nasledovať korisť aj v stiesnených priestoroch. Typická je hlava pripomínajúca vydru, kratší ňufák, malé uši v tvare písmena V a tmavé oči so živým výrazom. Chvost je pri koreni hrubší, smerom ku koncu sa zužuje a pes ho nesie veselo, nie však zatočený nad chrbtom.

Srsť je krátka, hustá a drsná na dotyk. Pod ňou sa nachádza mäkká podsada, ktorá psa chráni pred nepriaznivým počasím. Medzi bežné sfarbenia patrí červené, pšeničné, grizzle s pálením a modré s pálením. Border teriér síce zvyčajne nepĺzne tak nápadne ako niektoré iné plemená, jeho srsť však potrebuje pravidelnú údržbu a ručné trimovanie.

Povaha a správanie border teriéra

Život s border teriérom nebýva nudný. Je činorodý, hravý a ochotný vyraziť na výlet takmer za každého počasia. K svojim ľuďom býva láskavý a oddaný. Pri správnej socializácii sa dokáže dobre zaradiť do rodinného života a môže vychádzať aj s deťmi.

Voči ľuďom spravidla nebýva ostrý, no stále ide o teriéra so silným loveckým inštinktom. Mačka, veverička, zajac alebo hlodavec môžu spustiť prenasledovanie. S mačkou, s ktorou vyrastá od mladého veku, sa môže naučiť pokojne žiť. To však neznamená, že bude rovnako reagovať na cudzie mačky vonku.

Niekedy hlasno upozorní na zaujímavý podnet, no nepatrí medzi plemená, ktoré musia bez prestávky štekať. Pokojné správanie sa oplatí odmeňovať už od šteňaťa. Rovnako dôležité je učiť ho, že po aktivite nasleduje oddych. Neustále zabávanie môže vytvoriť psa, ktorý si nevie sám vydýchnuť.

Výchova border teriéra

Border teriér je inteligentný a rád spolupracuje, ak tréning dáva zmysel a nie je jednotvárny. Začiatočník ho môže zvládnuť, musí však počítať s teriérskou samostatnosťou. Najlepšie fungujú krátke lekcie, jasné pravidlá a odmeny, ktoré sú pre psa skutočne hodnotné. Krik a fyzické tresty narúšajú dôveru a neriešia dôvod správania.

So socializáciou začnite po príchode šteňaťa domov primerane jeho veku a očkovaniu. Zoznamujte ho s ľuďmi, vyrovnanými psami, dopravou, rôznymi povrchmi aj bežnou manipuláciou. Cieľom nie je zahltiť ho čo najväčším množstvom zážitkov, ale vytvárať krátke a bezpečné skúsenosti.

• privolanie trénujte najprv doma a neskôr na dlhej vôdzke;
• pri stretnutí s korisťou nespoliehajte iba na poslušnosť;
• odmeňujte kontakt s majiteľom a pokojné míňanie podnetov;
• ponúknite legálne miesto na hrabanie namiesto trestania prirodzeného správania;
• pri výchove využite premyslený výcvik psa.

Záhradu dôkladne zabezpečte. Border teriér dokáže hľadať medzery pod plotom a pri zaujímavej stope môže zabudnúť na okolie. Na neoplotenom mieste je bezpečnejšia dlhá vôdzka, ktorá mu dovolí skúmať prostredie bez nekontrolovaného úteku.

Ako vybrať zodpovedného chovateľa

Zodpovedný chovateľ pozná zdravotnú históriu línie, otvorene hovorí o povahe rodičov a ukáže odporúčané vyšetrenia. Umožní vám vidieť matku, prostredie chovu a spôsob, akým sú šteňatá zvykané na ľudí, zvuky a manipuláciu. Neponáhľa sa s odberom a zaujíma ho, do akej domácnosti šteňa odchádza.

Šteňa má odchádzať označené čipom, s preukazom pôvodu, očkovacím preukazom alebo pasom, kúpnou zmluvou a informáciami o doterajšom režime. Dôležité sú zdravotné výsledky, správanie rodičov a ochota chovateľa zostať v kontakte.

Kŕmenie border teriéra

Border teriéry mávajú dobrú chuť do jedla a pri nadbytku energie môžu priberať. Krmivo preto odmeriavajte a do denného príjmu započítajte aj maškrty. Dávku neurčuje iba hmotnosť na obale. Priebežne sledujte telesnú kondíciu: rebrá majú byť dobre hmatateľné, pri pohľade zhora má byť viditeľný pás a pes si má zachovať svalstvo.

Pre border teriéra je vhodnou voľbou čerstvo varené krmivo PetChef. Recepty PetChef vznikli v spolupráci s veterinárom Dr. Józsefom Vargom a pripravujú sa z čerstvého mäsa, zeleniny a príloh v kvalite vhodnej aj na ľudskú spotrebu, bez konzervantov, farbív a prídavných látok. Jednotlivé krmivá pre psov vyberajte podľa veku, aktivity, kondície a znášanlivosti konkrétneho psa.

Dospelému zdravému psovi zvyčajne vyhovujú dve porcie denne. Nové krmivo zavádzajte postupne počas niekoľkých dní. Ak sa opakuje hnačka, vracanie, svrbenie alebo nechutenstvo, neskúšajte bez plánu striedať množstvo rôznych receptúr. Najprv treba s veterinárom určiť príčinu. Pri diagnostikovanom ochorení musí diétu nastaviť veterinár.

Odmeny používajte cielene a vo veľmi malých kúskoch. Ich energiu odpočítajte z dennej dávky. Vhodný výber nájdete v kategórii maškrty pre psov. Čokoláda, hrozno, hrozienka, cibuľa, cesnak, xylitol a mastné zvyšky zo stola do psej misky nepatria.

Zdravie a najčastejšie ochorenia

Border teriér býva odolný pes a priemerná dĺžka života sa pohybuje približne od 12 do 15 rokov. Predispozícia však neznamená, že každý jedinec ochorie. Najviac pomôže zodpovedný výber chovu, primeraná hmotnosť, pravidelný pohyb a preventívne veterinárne prehliadky podľa veku a zdravotného stavu.

Niektoré border teriéry znášajú bolesť nenápadne. Zmenu správania, neochotu k pohybu, stiahnutie sa, podráždenosť či nezvyčajné ticho preto neprehliadajte. Pri náhlej slabosti, kolapse, záchvate, ťažkom dýchaní, opakovanom vracaní alebo výraznej bolesti kontaktujte veterinára bez odkladu.

Dysplázia bedrového kĺbu

Pri dysplázii do seba hlavica stehennej kosti a bedrová jamka nezapadajú optimálne. Postupne môže vznikať nestabilita, bolesť a artróza. Pes môže krívať, nechcieť skákať alebo mať problém vstať po odpočinku. Liečba závisí od veku a závažnosti nálezu; zahŕňa kontrolu hmotnosti, riadený pohyb, lieky a v niektorých prípadoch operáciu.

Canine epileptoid cramping syndrome (CECS)

CECS, označovaný aj ako Spikeova choroba, je záchvatová porucha opisovaná najmä pri border teriéroch. Počas epizódy sa môžu objaviť stuhnuté pohyby, svalové kŕče, tras alebo tráviace ťažkosti, pričom pes môže zostať pri vedomí. Podobné prejavy majú aj iné ochorenia, preto je dôležité epizódu natočiť a psa nechať vyšetriť veterinárom.

Progresívna atrofia sietnice

Progresívna atrofia sietnice je dedičné ochorenie, pri ktorom sa zrak postupne zhoršuje. Prvým prejavom býva horšia orientácia za šera, neskôr môže dôjsť k slepote. Ochorenie sa nedá vyliečiť, no genetické a očné vyšetrenia pomáhajú znižovať riziko jeho šírenia v chove.

Luxácia pately

Pri luxácii sa jabĺčko posúva mimo svojej drážky. Pes môže na niekoľko krokov zdvihnúť končatinu, preskakovať alebo krívať. Mierne prípady sa sledujú, pri závažnejších môže byť potrebná operácia. Každé opakované krívanie patrí na ortopedické vyšetrenie.

Pohybové nároky a hry

Malé telo border teriéra neznamená malé nároky. Ocení svižné prechádzky, turistiku, pachové hry, hľadanie predmetov aj psie športy prispôsobené jeho kondícii. Dospelý zdravý jedinec môže byť príjemným bežeckým partnerom, no záťaž treba zvyšovať postupne. Šteňa nepotrebuje nútený beh pri bicykli ani opakované skoky.

V lese a na miestach s výskytom zveri ho veďte na vôdzke alebo dlhej šnúre. Silný lovecký pud môže na chvíľu prekryť aj dobre natrénované privolanie. Záhrada navyše nenahrádza prechádzku: pes potrebuje čuchať, objavovať nové prostredie a spolupracovať s človekom.

Pohyb striedajte s mentálnou prácou a odpočinkom. Hlavolamy, jednoduché pachové úlohy, učenie trikov či agility zamestnajú telo aj hlavu. Ak pes doma hrabe alebo ničí veci, najprv skontrolujte, či má naplnené potreby a či sa dokáže upokojiť. Samotné pridávanie kilometrov nemusí problém vyriešiť.

Starostlivosť o border teriéra

Drsnú srsť raz či dvakrát týždenne prečešte a približne dvakrát ročne ju nechajte ručne vytrimovať podľa jej stavu. Strihanie strojčekom mení štruktúru aj farbu krycej srsti, preto sa pri typickej drsnej srsti neodporúča ako náhrada trimovania. Psa umyte iba podľa potreby jemným šampónom určeným pre psy.

• uši pravidelne kontrolujte a čistite iba vhodným prípravkom;
• pazúry skráťte skôr, než pri chôdzi klopú alebo menia postoj labky;
• zuby čistite ideálne denne psou kefkou a pastou;
• po výlete skontrolujte labky, medziprstie, kožu a prisaté kliešte;
• začervenanie, zápach, výtok alebo bolestivosť konzultujte s veterinárom.

Na dotyky a ošetrovanie psa zvykajte po malých krokoch. Odmeňte pokoj pri prehliadke papule, labiek aj uší. Medzi čisteniami môže žuvanie vhodných produktov dopĺňať dentálnu hygienu, ale nenahrádza kefku ani veterinárne ošetrenie. Pozrite si kategóriu starostlivosť o zuby a žuvanie.

Pre koho je border teriér vhodný?

Vyberte si ho, ak

• chcete menšieho, veselého a aktívneho psa;
• máte čas na každodenné prechádzky, tréning a spoločné výlety;
• dokážete bezpečne pracovať so silným loveckým inštinktom;
• hľadáte učenlivého psa, ktorý chce byť súčasťou rodiny;
• počítate s pravidelným česaním a trimovaním srsti.

Iné plemeno zvážte, ak

• hľadáte pokojného psa s minimálnou potrebou pohybu;
• chcete psa púšťať bez vôdzky aj v blízkosti zveri či premávky;
• drobné zvieratá v domácnosti nemôžete bezpečne oddeliť;
• pes má zostávať každý deň dlho bez spoločnosti a podnetov;
• nechcete venovať čas výcviku, zabezpečeniu záhrady a starostlivosti.

História plemena

Border teriér vznikol v pohraničnej oblasti medzi Anglickom a Škótskom. Farmári potrebovali vytrvalého psa, ktorý dokázal držať krok s koňmi a zároveň sa dostať do úzkych líščích nôr.

Mimo britského pohraničia zostávalo plemeno dlho menej známe. Na výstavách v Northumberlande sa objavovalo koncom 19. storočia a britský Kennel Club ho uznal v roku 1920. Pracovný pôvod je v jeho správaní viditeľný dodnes: border teriér je zvedavý, húževnatý a najspokojnejší vtedy, keď môže pohyb a premýšľanie zdieľať so svojím človekom.